A také to bolo s medveďmi na Aliaške

Autor: Michal Gažovič | 28.9.2011 o 19:10 | (upravené 23.10.2011 o 18:59) Karma článku: 13,42 | Prečítané:  2524x

Zážitky už odstáli ako víno, no vždy, keď niekde počujem z diaľky debatu o medveďoch, či už z médií, alebo len tak, na ulici, spomínam na rok 2009 a malý výlet na Aliašku. Pošťastilo sa mi byť v krajine medveďov na vlastnej koži. Je to naozaj tak.  Na Aliaške ste privítaní do krajiny medveďov. Sú všade. Na vlajke štátu je Veľká Medvedica, sú v múzeách, na pohľadniciach, na letisku vo Fairbanks, ale najviac ich je v prírode. Vitajte v krajine medveďov.

Medveď je zviera opradené mnohými poverami, mýtmi a legendami. V Rusku ho volajú lesný muž, vraj preto, lebo medveď po stiahnutí z kože vyzerá ako človek. S počtami medveďov na Aliaške to vyzerá asi takto: medveď čierny-baribal cca. 50 000 ks, medveď hnedý-grizzly cca 35 000 ks a medveď biely-ľadový cca 6 500 ks. Pozývam na moje zážitky s medveďmi, aké to vlastne bolo.

Pred dvoma rokmi sme s kamarátmi splavovali rieku Noatak v Brooks Range za Polárným kruhom. Ide o jedno z najväčších povodí s nedotknutými ekosystémami v severnej Amerike. Za 20 dní sme splavili 400 km divočinou. Keď sme sa prvý krát utáborili, poobzeral som sa okolo. Všade stopy- losy, karibú, vlky a medvede. Hneď prvý večer mi bolo jasné, že hľadať miesto bez nich je nezmysel.

P8097959.jpg

 

P8097958.jpg

Druhý deň sa vydávame na plavbu, po chvíľke narážame na svorku vlkov pri rieke. Sledovali nás a pomaličky sa pobrali. Pozorovali sme ich aj my asi pol hodinku na neďaľekom kopčeku.

.Vlk.jpg

Volky.jpg

Keďže sme sa plavili cez Národné parky a Národné rezervácie, absolvovali sme na začiatku malé orientačné stretnutie s rangerom na správe parku Gates of the Arctics v Bettles. Aby sa predchádzalo konfliktom s medveďmi, táborenie má svoje pravidlá. Na mieste kde sa stanuje, sa nevarí a nedrží jedlo. Na mieste kde sa varí, sa nespí a nedrží jedlo a na mieste kde sa drží jedlo, sa nespí a nevarí. Všetko by to malo byť rozmiestnené vo vrcholoch trojuholníka so stranami aspoň 100 m. A ak sa varí tak pozor na smer vetra, aby medveď neprekvapil spoza chrbta, a vyberať len jedlo čo sa bude jesť. Ak aj medveď príde, jedlo treba držať pri sebe a nedať mu ho, použiť chilli sprej a pod. Pravidlá sú celkom jednoduché. Ešte som zabudol povedať, že v Národných parkoch musíte mať jedlo zbalené v takzvaných BRFC- Bear Resistant Food Containers. Tie sme nafasovali na správe parku v Bettles, neskôr ich treba poslať poštou späť, alebo odovzdať na inej stanici. Uff, opatrení na predchádzanie konfliktov je celkom aj dosť, že?

BRFC.JPG

Malé kanistre na jedlo do ktorých sa nevedia medveďe dostať. Tieto sme so sebou nosili pri pešej turistike.

BRFC2.jpg

Tieto veľké, kovové sme mali počas splavu v lodi. Celkom dobre sa na nich sedí pri ohni. Na noc idú na svoje miesto- preč od ohniska a preč od stanov.

Naše prvé stretnutie s medveďmi bolo viac menej prekvapením. Sledoval som monokulárom okolitú tundru, keď tu zrazu vidím chlpatý zadok v kríkoch na druhej strane rieky. Kým som to kamarátom povedal, medveď už plával na našu stranu rieky. Nebol sám, bola to medvedica s tromi mláďatami.

plavaju.jpg

Vyliezli na breh, my sme sa im ohlásili, že sme tam, pozrela na nás a pobrali sa svojou cestou. Miesta je dosť pre všetkých.

P8107989.jpg

mmedvedica.jpg

Nasledujúce ráno stretávame jedného medveďa, čo plával cez rieku, iné dni sme videli na svahoch medveďa, ako sa pasie na čučoriedkach. Ďaľšie bližšie stretnutie sa naskytlo jeden večer po neúspešnej rybačke. Vietor išiel od nás, tak len pozeral a stál na druhom brehu. Keď sa začal otáčať, mysleli sme, že ide svojou cestou, v tom si sadol a začal sa škrabať na bruchu. Vraveli sme si, že tým nás akoby vysmial, že on nemusí nikde, on je doma. Po chvíľke odišiel, o pol hodinky prišiel zas, pokukal sa a išiel preč. To bolo asi 10:30 večer. Ak by sme šli spať o pol hoďky skôr, ani by sme nevedeli, že je nablízku

skrabac.jpg

Jedno ráno, sme našli prekusntý plavák na lodi, a kopec hnedých chlpov. Maco sa asi hral na lodi, obtieral a aj si zakusol. Niektoré dni sme medvede nevideli vôbec, alebo ak, tak len malú škvrnku na kopcoch v tundre. Ďaľšie stretnutie bolo pred Noatak kaňonom. Medvedica s mladými. Chcela preplávať rieku, no my sme boli na rýchlých perejách, zapískali sme, aby si nás všimla. Nechceli sme sa dostať medzi ňu a mláďatá. Postavila sa na zadné a vetrila, keď sme prechádzali okolo a dostala vietor, zamrmlala a bleskovo zmizli v kroví. Boli krásne sfarbené.

meeedvedica.jpg

P8208496.jpg

Ďaľšie medveďe sme na Noataku nevideli. Ale aj tak sme mali veľa šťastia, že sme ich videli tak veľa.

Po splave Noataku sme sa s kamarátmi vydali na malé cestovanie na juh Aliašky. Naša cesta viedla cez park Denali na poloostrov Seward. O Denali vravia, že v parku je 95 % šanca vidieť medveďa a len 25 % šanca vidieť Mt. Denali (Mt. McKinley). My sme zo šiestich dní videli Mt. Denali každý deň, ráno, deň aj večer a medvede len z autobudsu čo frčí cez park. Počas chodenia tundrou nie, teda možno sme si len nevšimli.

denal.jpg

Scenéria z NP Denali

dina.jpg

zbusu.jpg

Ak niekto v autobuse v Denali vidí nejaké zvieratá, zakričí stop, autobus zastaví na najbližšom možnom mieste. Tu prechádzala medvedica s mladými rovno pod oknom.

den.jpg

denalll.jpg

tri.jpg

Na juhu Aliašky sme mali šťastie len na jedého baribala čo sa motal po kopcoch. Počas výstupu na Hardingovo ľadovcové pole.

bari.jpg

Okrem medveďov a vlkov sme videli kopec iných zvierat. Niektoré z blízka iné z ďaľeka. Ako sa vraví iný kraj iný mrav. Aliaška je obrovská, no ľudia sa naučili žiť aj s medveďmi. Vedie ich k tomu výchova, osveta a skúsenosti. V každom kempe sú informačné materiály, ako sa chovať pri stretnutiach s medveďom, ani jeden odpadkový kôš sa nedá otvoriť len tak, dokonca ani na odpočívadlách pri cestách. Ľudia, aj keď už s ťažkými batohmi, musia mať v národných parkoch jedlo v kanistroch, stanovať tak, ako sa má. Všetko preto, aby sa predchádzalo konfliktom a dochádzalo k harmonickému spolunažívaniu. Miesta je naozaj pre všetkých.

Keď sa po takejto skúsenosti človek ocitne na Slovensku, postaví sa na ľubovoľné miesto a započúva, obraz je asi takýto: Motorové píly a traktory z TANAPu, NAPANTu, Slovenského raja, Levočských vrchov, Muráňskej planiny a vlastne zo všadial, škoda hovoriť, či už národného parku, alebo nie. Bezbrehé rozhadzovanie odpadkov v prírode, nezabezpečené kontajnery, všade...

Myslím, že Aliaška je v tomto ohľade férová, vina nie je len na medveďoch. Vo všetkých materiáloch ste informovaní, že aj keď je tam medveďov veľa, len málo turistom sa ich podarí vidieť. Sú záhadné. U nás sa často používa argument, že treba medveďe regulovať, lebo sú premnožené. Možno keby národné parky boli skutočnými národnými parkami, bez ťažby v každej doline, možno keby sme spravili aspoň polovicu toho, s čím majú skúsenosti inde a funguje to, by sme aj my dosiahli trochu férovosti a harmónie. Z historického pohľadu sa u nás všetko podriaďovalo masám, dokonca aj pohyb v prírode a všetko sa akože robí pre bezpečnosť más. Možno práve národný park by mal (mohol) byť miestom, kde treba niečo obetovať zo seba, napríklad nosiť jedlo v kanistroch, riskovať a byť odmenený v inom štýle. Zážitkom prírody. Aj mimo chodníka, aj s možnosťou stretnutia s medveďom, nie len pri odpadkovom koši...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?