Teória verejnej voľby alebo public choice theory

Autor: Michal Gažovič | 30.11.2011 o 13:20 | (upravené 17.2.2012 o 18:27) Karma článku: 12,13 | Prečítané:  2669x

V roku 1986 dostal James M. Buchanan Nobelovú cenu za ekonómiu. Formuloval veľmi jednoduchú teóriu, až tak jednoduchú, že niekto by sa mohol diviť prečo za takú vec dostal Nobelovú cenu. Faktom ale je, že jednoduché, ba priam najjednoduchšie veci si ľudia všímajú najmenej, a preto je na mieste, aby niekto, kto si ich všimne bol ocenený. Ba dovolím si tvrdiť, že máme najväčší problém chápať jednoduché veci. Možno preto, že si myslíme, že to čo je jednoduché je zlé. Rakúsky lesník Viktor Schauberger raz povedal: „Väčšina si myslí, že čo je ťažké na pochopenie, musí byť veľmi dôležité a vážne. Toto je chyba. To čo je ťažké na pochopenie je väčšinou nevyspelé, nejasné a často chybné. Najvyššia múdrosť prechádza z mozgu priamo do srdca."

Poďme teda k jednoduchej teórii J.M. Buchanana.

Buchanan vymedzil štyri skupiny ľudí v spoločnosti a to nasledovne:

politici

byrokrati

lobisti

a voliči.

Všetky skupiny okrem voličov, sú vysoko organizované a vedia presne čo chcú od systému. Voliči, ako jediná skupina predstavujúca väčšinu sú naopak neorganizovaní, ba priam je žiadúce, aby sa nikdy nezorganizovali, pretože predstavujú hrozbu pre tri ostatné skupiny. Voliči chodia do práce, ako sa vraví, „od devíti k pěti", po práci sa unavení cez obchody presúvajú domov, kde sa im ponúka posedenie pri televízii. Všetko je krásne nastavené na to, aby si voliči neuvedomili ich situáciu a hlavne príliš nerozmýšľali.

Politici, byrokrati a lobisti, sú naopak tí, čo nevyrábajú nič, nevytvárajú hodnotu, ale systémom daní vyciciavajú voličov. Od voličov ako väčšiny, sa  berie od každého málo, no existuje psychologická hranica, do ktorej sa môže brať tromi ďaľšími skupinami, až do tej miery, kedy to voličom začne vadiť.

Politici, byrokrati a lobysti naopak majú jedinú úlohu, vytvárať dojem, že robia niečo tak dôležité, že sa bez nich voliči nezaobídu. Tak napríklad byrokrati, budú vytvárať zákony a nariadenia a obmedzenia, ktoré nepomáhajú nikomu, ale byrokrati tak získavajú dôvod na svoje existovanie. Podobne politici používajú rétoriku, heslá, klamstvo, aby ukázali voličom, že im na nich záleži, a voliči sú tak naivní, že im väčšinou veria, no v skutočnosti aj politici aj lobisti aj byrokrati sledujú len svoje vlastné záujmy.

Voličom je totiž ťažko, ak sa majú organizovať sami, lebo by sa ukázalo, že za všetko zlé si môžu sami. Nebol by nikto na koho možno nadávať. Ľudia, chcú byť slobodní, no na slobodu nie sú schopní. Psychológ Wilhelm Reich to popisoval ako neschopnosť ľudí byť slobodní (human incapacity for freedom). Z toho pramenia aj historické štáty na čele s tyranmi hrubého zrna.

Buchanan nám teda jednoducho ukázal v akom stave sa naša spoločnosť nachádza. Voliči pracujúci na tri ďaľšie skupiny nemajú čas na to, aby sa zorganizovali a tak sú neustále vyciciavaní systémom nastaveným tromi ďaľšími skupinami. Kráčajú ako stádo k volebným urnám a myslia, že voľbami niečo zmenia. Otázkou ostáva, že či sa takto dá dosahovať zmena. Buchanan žiaľ nerozdelil skupiny obyvateľstva na dobrých politikov a zlých, dobrých lobistov a zlých a podobne.

Jednoduchá teória, čo poviete? Až tak jednoduchá, že to zabolí, ak si človek uvedomí, že tak to skutočne je...

Tak čo priatelia, kto je dobrý a kto je zlý v Slovenskej politike. Komu ide o naše dobro? Odkiaľ bohatnú politici, lobysti a byrokrati? Kde máme medzu do kedy sa necháme vyciciavať?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?