Blížia sa voľby alebo malá predvolebná úvaha

Autor: Michal Gažovič | 4.1.2012 o 14:00 | (upravené 17.2.2012 o 18:24) Karma článku: 5,34 | Prečítané:  1082x

Tak sme sa prehupli do toho dvanásteho roku tretieho tisícročia. Verím, že nás čaká veľa pekného a vzrušujúceho. Média už dlhšiu dobu šampónujú hlavy, vravia aké bude asi rozdelenie síl. Pán prezident ( p-rezident) už tiež uvažuje o tom, ako by to teda bolo najsamlepšie pre nás tu na malom Slovensku. Chcelo by to vraj stabilitu, a tú zabezpečia len dve silné strany. Myslím, že rétorika by znela ináč, ak by preferencie ukazovali, že by sa nebodaj nebolo treba spájať s nikým. Keďže ale na Slovensku všetci bránia demo-kratické hodnoty (demos neznamená ľud a demokratia neznamená vládu ľudu), nikto by sa nechcel dostať do situácie spred roku 1989, kedy bola len jedna strana a tá vedela najlepšie čo a ako. Teda pravde-podobne sa ľudia poberú k voľbám. Samozrejme, ak nebudú metelice a zaviate cesty. Vyberať si je z čoho. Myslím, že 26 politických strán potrvdzuje to, ako našim „politikom" ide len a len o dobro ľudí a ako všetci na Slovensku držíme spolu. Tak teda poďme zabojovať o HLAS voliča.

Ach áno, tak sa to vraví, dať niekomu HLAS. Slovenský jazyk podobne ako iné jazyky je v tomto prípade krásne obrazný (napríklad Rusi „golosujú", a v Nemecku sa vraví „die Stimme abgeben". Čo sa však stane po tom, ako niekomu dáme HLAS? Ak človek ochorie, a stratí HLAS, je ticho, alebo len chrapčí. Väčšinou je samozrejme dobrým objektom humorných sitiuácií. Naopak, človek s hlasom sa aktívne podieľa na diskusiách a spoločneskom dianí. Teda logika by kázala nedávať nikomu svoj HLAS, a radšej ďaľšie 4 roky mať možnosť niečo povedať. Ono hovoríme aj dnes, hlavne vtedy ak tí ktorým sme náš HLAS dali, nerobia to čo nasľubovali, a oni nás samozrejme majú na háku, pre nich sme tí, čo to tak chceli a svoj HLAS stratili. Jednoducho nepočuť. Možno si všímnú nejaký ten chrapot, ktorý za poriadný HLAS považovať nemožno. Iba ak v ďaľších voľbách. Teda dávať niekomu HLAS, je dosť nezodpovedné. To by však nebolo najhoršie. Horšie je, že ak už náš HLAS niekomu dáme, mali by sme asi byť ticho a nesťažovať sa.
HLAS je teda odovzdaný v najlepšej viere, že sa niečo zmení, no tu obraznosť jazyka a symbolizmus pokračuje ďaľej. Náš HLAS končí kde? Áno, vo volebnej URNE.

Môj dedko zomrel v roku, keď som sa ja narodil. Keď sme začali chodiť na cintorín a pýtať sa čoraz viac otázok, napr. že prečo má dedko taký malý, štvorcový hrob, bolo nám aj s bratom povedané, že dedka spopolnili a popol presypali do URNY. Od toho času som vedel veľmi dobre, že do URNY sa ukadajú pozostatky mŕtvych.

Vyzerá to tak, že nie len ľudských tiel ale aj mŕtvých HLASOV.

HLASY sú odovzdané (stratené), uložené so štatistickou presnosťou do volebnej URNY. Istotne sa situácia zmení hneď po voľbách, lebo len to bolo prekážkou tomu, aby už bolo naozaj „dobre" aj na malom Slovensku.

Výborne, vzduch je čistý, na ďaľšie 4 roky pokoj od hlasov a kriku nespokojných voličov. Čo to niečo som začul? Nie to bolo len TICHO po voľbách. Alebo, chrapot chorých? Len nikomu nevravme, že v skutočnej demokracii sú voľby neprípustné.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?