Alaska 2009 I.- Splav rieky Noatak

Autor: Michal Gažovič | 27.3.2012 o 9:23 | (upravené 27.3.2012 o 14:29) Karma článku: 12,33 | Prečítané:  1690x

Noatak sa nachádza za polárnym kruhom na severo-západe Aljašky. Je prakticky nedotknutý ľudskou činnosťou a odvádza vody najväčšieho nenarušeného povodia Severnej Ameriky. Od prameňov na hore Igikpak v Brooks Range, národnom parku Gates of the Arctic (Brány Arktídy), tečie okolo 480 km smerom na západ, a ďalej pokračuje asi 160 km na juh, kde končí v zálive Kotzebue v Čukotskom mori. Z väčšej časti sa nachádza v prírodnej rezervácii Noatak. Domorodí Inupiat Eskimáci, žijúci v tejto oblasti majú právo na lov zveri a rýb, ako mali aj po stáročia. Náročnosťou je Noatak klasifikovaný v triede 1, s krátkymi úsekmi triedy 2.

V auguste 2009 sme Bettina, Martin W., Martin H. a ja strávili 20 dní splavovaním Noataku. Vybrali sme si August v nádeji, že sa vyhneme sezóne komárov a s očakávaním krásneho jesenného počasia.

Koncom Júla 2009 odlietame priamym letom z Frankfurtu do Fairbanks, ktorý nás privítal, vysokými teplotami a zadymenou atmosférou. V okolí sa vyskytuje 56 aktívnych požiarov, najrýchlejší z nich sa podľa správ šíri rýchlosťou 27 km za hodinu. Zasmejem sa a predstavujem si, ako pred ním utekám. Vlastne neutekám...

dym.JPG

Zadymené lesy v okolí Fairbanks (autor Martin H.)

Po týždňových prípravách a vybavovačkách vo Fairbanks sa začína naše malé dobrodružstvo.

1. deň 6. August

Zobúdzame sa do daždivého rána, mesto je zahalené zmesou dymu a pary. Sedíme na letisku a čakáme na náš let do Bettles. Okolo dvanástej prichádza pilot a oznamuje, že za pár minút odlietame. Tešíme sa, aj keď plánovaný let bol o ôsmej. Bettles je malá dedina v tundre a pre úspešný let musí byť dobrá viditeľnosť na pristávanie. Let trvá necelú hodinu. V Bettles je dymu menej, no odlet na Noatak je neistý. Pred nami sú skupiny čakajúce na odlet od utorka. Dnes je štvrtok. Aj tak vážime, balíme všetko, ako bolo plánované.

letisko_bettles.jpg

Letisko v Bettles

balenie.jpg

Balenie proviantu

vydra.jpg

Vydra pred naložením

Posedávame v krčme, dávame si poriadny hamburger s hranolkami. Na rieke nám tieto kalórie prídu vhod. Okolo 4 poobede začíname meniť plány, nedúfame, že dnes poletíme. No šťastie sa na nás opäť usmeje a odlietame na Vydre (de Havilland Otter) smer Noatak. Let je super, bolí ma hlava, sledujem cez okno rieky, kopce, tundru. O chvíľu pristávame na jazere. Vybaľujeme, odkopneme lietadlo od brehu a je preč. Sme tu. Nafukujeme člny, nakladáme, plavíme sa 200 m cez jazero ku rieke. Dnes už nikam nepôjdeme, postavíme stany, varíme. Všade je plno stôp: karibú, medvede, vlky a losy.

vydra_vzlieta.jpg

Vzlet Vydry z jazera v Brooks Range

 

2. deň 7. August

Ráno je slnečno, stále zadymené s oparom, vidíme len kontúry Brooks Range.

zadymene_brooks.jpg

Pohľad na Brooks Range v zmesi dymu a vodnej pary

Vyrážame na vodu okolo dvanástej. Po chvíli spozorujem pri rieke svorku vlkov, ako pijú vodu. Zbadajú nás. Odchádzajú od rieky a sledujú čo sme zač. Pozorujeme ich asi tri štvrte hodiny pri ich brlohu na kopci. Martin W. predtým žil 6 rokov na Aljaške a vlky videl dva krát. Vraví mi, že som dieťa Šťasteny: druhý deň výpravy a vidím celú svorku. Splavujeme asi 3 hodiny ďalej a na peknom mieste staviame stany.

vlk_v_krikoch.jpg

Vlk si nás obzerá z kríkov

vlky.jpg

Vlky pri nore na Pingo Lake

 

3. deň 8. August

Zobúdzame sa s Martinom W. o šiestej. Je chladno, hrejeme sa pri ohni. O pol desiatej vyrážame do kopcov, nazbierať nejaké vzorky, čo je vlastne účelom našej výpravy. Prischlo mi nosiť 5 kg brokovnicu. Stúpame strmo hore, pot sa z nás leje, sem tam pokrikujeme tradičné „héééj hou" aby sme sa v kríkoch nestretli s medveďmi. Nosiť zvončeky sme odmietli. Po ceste nachádzame hlavu karibú, parohy losa. Všade pobehujú zemné veverice a sysle.

paroh.jpg

Zhod losieho parožia

noha.jpg

Zákony tundry, slabý neprežije

zemna_vever.jpg

 

Pri krátkom oddychu k nám cez hrebeň pribieha črieda ovci Dallových. Sledujú a poberú sa ďalej. Na kopcoch sa pasú karibú. Vzduch je stále zadymený

zadymene_zhora.jpg

Pohľad na Noatak a Brooks Range

Dall.jpg

Ovce Dallove

Okolo 7 večer sa vraciame do tábora. Ku koncu cesty nás zastihne lejak. Leje aj počas varenia pod celtou, ktorá v silnom vetre nefunguje presne podľa našich predstáv. Mokrý s kúskom teplej stravy v bruchu zaliezame do stanov. Dážď bubnuje, zaspávam.

 

4. deň 9. August

V noci prestalo pršať, fúka silný vietor. O 6 ráno je čistá obloha, vidieť mesiac, no je chladno a veterno. Prvý krát vidíme kopce Brooks Range, na vrcholkoch je poprašok snehu. Hrejeme sa pri ohni a sušíme veci čo nevyschli v stanoch. Po raňajkách zbadá Bettina asi 200 m od tábora vlka. Sedí a pozoruje nás. Doobeda triedime vzorky zo včera, poobede vyrážame na vodu, fúka silný protivietor, pádluje sa ťažko.

brooks_range_mesiac.jpg

Noatak s Brooks Range v pozadí. Prvý krát vidíme hory bez dymu a oparu.

brooks_range.jpg

Scenéria Brooks Range, tundra a rieka

noatak_zakruta.jpg

Z brehu Noataku

Vidíme jelene karibú. Zastavujeme pri prítoku Kugrak, preskúmavame miesto na táborenie. Pozorujem ďalekohľadom okolie, zrazu zbadám v kríkoch medvedí zadok. Než to stihnem povedať Martinovi H. a Bettine, medveď pláva smerom k nám, a za ním tri mláďatá. Srdce bije, chcem fotiť, aj sa ohlásiť aby o nás vedela, pre istotu beriem do ruky peper spray. Pozerajú na nás zneďaleka a idú si inou cestou. Zakladáme tábor. Varíme. Po chvíli stretáme dvoch rangerov na lodi. Smerujú na hranicu NP kontrolovať poľovníkov či nestrieľajú v NP. Vravia že oficiálne sa kvôli suchu nesmie zakladať oheň, no dodajú: „Vy viete čo robíte, tak je to ok."

sob.jpg

Sob-karibú v tundre

medvede_plavu.jpg

Medvedica s mladými pláva cez rieku

hory_vecer_slnko.jpg

Večerný pohľad na Brooks Range

 

5. deň 10. August

V noci fúkalo a pršalo (nevšimol som si). Ráno je pekne, veterno a chladno. Na kopcoch poprašok snehu. Vyrážame na vodu, hneď z rána vidíme medveďa, ako pláva cez rieku. Neskôr vidíme cez rieku brodiacich karibú, grizlyho na kopci nad riekou. Večer sa utáboríme pri malom prítoku. Slnko svieti, je tu veľmi pekne. Cez rieku brodia dva jelene karibú.

hory_dolina.jpg

hory_skaly.jpg

 

lod_na_noataku.jpg

V slnečný deň na vode

6. deň 11. August

Vyrážame na vodu okolo pol 10. Takmer bezvetrie, slnečno a modrá obloha. Splav nám spestrujú úseky s perejami. Vidíme jelene, v tomto čase by sa mali spájať do západno-arktického stáda a migrovať na juh. Stretáme vlka, neskôr väčšiu čriedu karibú a grizlyho na svahoch nad riekou. Opúšťame NP Brány Arktídy a utáborime sa tesne za hranicou.

noatak_hory.jpg

soby.jpg

soby_cez_rieku.jpg

soby_obed.jpg

Tento pohľad nikdy nezabudnem

pritok_voda.jpg

losos.jpg

Mŕtvy losos na brehu rieky

lod_breh.jpg

 

7. deň 12. August

Trochu zamračené, ale relatívne teplo. Cesta celkom dobre ubiehala. Na vode sme boli plných 8 hodín, s prestávkami deväť a pol. Videli sme dva jelene, a dvoch orlov s hniezdom na skalách nad riekou. Hory sa nám stratili v diaľke a ocitli sme sa v otvorenej tundre. Rieka je širšia. Večer, po neúspešnom chytaní rýb som zbadal na druhom brehu grizlyho, ako si obzerá Martina H., ktorý sa chystá na večernú hygienu. Martin W. s Bettinou vyliezaju s nevôľou so stanov. Komunikujeme s medveďom, aby vedel že sme ľudia, mávame na neho. Pozerá, už už to vyzeralo, že sa poberie, no on sa len otočil a sadol si a začal sa škrabať na bruchu ako pes. Myslím, že nám chcel povedať: „Ja som tu doma, ja mám čas.". Po chvíľke sa zdvihne a zmizne v kríkoch, asi o 15 minút sa vráti. Keď vidí, že sme na svojom mieste, ide preč. Pofukuje vetrík, je pol 11. Idem spať. Keď sa zapínam do spacáku, bleskne mi hlavou, že ak by sme šli spať o pol hodinu skôr, nikto z nás by ani nevedel, že nejaký medveď bol tak blízko.

 

8. deň 13. August

Zobúdzame sa do pekného rána, pofukuje, je chladno, ale hlavne že neprší. Vyrážame na vodu, prechádzame viacero úsekov s perejami. Stretávame dva pižmone tundrové na brehu rieky. Táborime na mäkkých machoch tundry na riečnej terase. Krásne jesenné farby sú zvýraznené v zapadajúcom slnku.

cajka.jpg

Čajky na nás občas nalietavali, keď bránili svoje mladé

cajnik.jpg

vtak.jpg

martin_stan.jpg

Stany na mäkkej tundre

Tundra_pri_ohni.jpg

Varenie na brehu rieky

termokarst.jpg

Thermokarst- miesto, kde došlo k roztopeniu ľadu v pôde a odplaveniu pôdy

 

9. deň 14. August

Ráno je hmlisto, ale vidieť slnko, tak sa sľubuje nádherný deň. Neskôr pofukuje chladný vietor, cesta ubieha dobre, na obed máme za sebou 16,5 riečnych míľ. S Martinom H., mojím háčikom sme si ani nevšimli, ako sme minuli rieku Cutler, ľavý prítok Noataku. Večer začína pršať, dúfame že do rána prestane.

 

10. deň 15. August

Je bez dažďa, no fúka silný protivietor. Celý deň pádlujeme proti vetru, nič moc. Videli sme pižmoňa. Večer vybehnem na kopec nad riekou, pozrieť sa z výšky na tundru. Vyzerá nekonečná.

brusnice.jpg

betula.jpg

Trpasličia breza v jesenných farbách

noatak_zhora.jpg

Pohľad na Noatak a tundru, my a naše lode sme ako trpaslíci


11. deň 16. August

Takmer bezvetrie, polo oblačno a chladno. O 9 vyrážame na vodu, vidíme veľa vodného vtáctva. Ide sa super a spravíme 40 km. Dostávame sa do nového listu mapy a opäť pozeráme na hory.

cajnik_dym.jpg

 

12. deň 17. August

Ráno prší, odkladáme štart na deviatu. Rozkladáme oheň, robíme prístrešok. O 11 vyrážame na vodu a asi po 500 m vidíme býka pižmoňa, ako zápasí s kríkom. Začína pršať a prší dosť solídne. Sme kus premočení. Na obed okolo 4, narazíme na loveckú chatu, je otvorená a prázdna. Štyri postele, pec, varič. Ako v rozprávke. Ak niekto na Aliaške stavia chatu na štátnej pôde, musí ju nechať prístupnú verejnosti. Posušíme veci a rozhodneme sa, že dnes už ďalej nepôjdeme. Kôli 9 riečnym míľam nemá zmysel byť zase mokrý. Ostávame spať v chatke. Na stene je napísané, že sme 70 vzdušných míľ od dediny Noatak.

chata.jpg

Lovecká chata na Noataku

 

13. deň 18. August

Zobúdzame sa do pekného dňa. Je chladno a veterno, ale je to oveľa lepšie ako dážď. Chata je vyprataná, všetko na mieste. Vyrážame o pol deviatej. Poobede sa rieka točí presne tak, že máme silný protivietor. Po ceste sme videli medveďa a karibú. Geograficky sa presúvame do kaňonu Noataku.

sneh_hory.jpg

Poprašok snehu na kopcoch oproti chate

palvaju_soby.jpg

Soby preplávali tesne pred nami

skala_rieka.jpg


14. deň 19. August

Ráno je opäť chladno, ale bez dažďa, Na lodiach bola námraza a na jednej okrem iného 4 diery a dlhé hnedé chlpy. Martin W. ráno vraví, že počul taký zvuk, ako keď sa niekto obtiera o gumu, ale myslel, že to je niekto na karimatke. Bettina zas počula niečo rýchlo bežať preč. Ako správni vedci, vytvárame jednoduchú hypotézu, že sa medveď obtieral o loď, chodil po nej a keď sa zakusol, zľakol sa zvuku vzduchu a odbehol preč. Lepíme loď, čakáme kým to zaschne, tak vyrážame kúsok neskôr. Cesta bola fajn, nefúkal silný vietor. Máme šťastie, z blízka na brehu rieky vidíme rodinku pižmoňov tundrových a líšku. Asi hodinu pred Noatak kaňonom stretávame rodinku grizly medveďov, veľmi zaujímavo sfarbených. Rozkladáme stany, ostávame tu dve noci. Zajtra ideme do kopcov zbierať vzorky.

mlade_pizmone.jpg

Mlaďata pižmoňov

pizmon.jpg

No dobre, je to tvoje teritórium, už ideme

lisiak_tvar.jpg

medvede.jpg

 

15. deň 20. August

Po raňajkách, v zamračenom a mierne veternom dni, vyrážame do kopcov. Vzdušnou čiarou sú to len 3 km, no v kopčekovitej tundre (tussock tundra), je to ako pôrod (aj keď pôrod je asi ťažší). Máme šťastie, že v preliačinách medzi drnami nie je voda. Občas človek zapadne medzi dva drny po kolená. Deň bol úspešný, spravíme všetko čo potrebujeme, máme pekné výhľady z kopcov. Večer v tábore varíme. Bettina zbadá, že sa hýbu kríky, je to medveď, stavia sa na zadné, nemá od nás vietor a odchádza preč.

hory_kanon.jpg

ludia_zhora.jpg

Hory, Noatak, ľudia

noatak_kanon.jpg

Kaňon Noataku

slnko_noatak_canon.jpg

 

16. deň 21. August

V noci a ráno prší. Dávame si oddychový deň, perieme nejaké veci. Netradične máme teplý obed, zaliezame do stanov a driememe. Začína mrholiť, presúvame sa asi míľu po rieke, kde zakladáme nový tábor na dve noci. Prší, ale nálada je super po výbornej večeri.

 

17. deň 22. August

Prší celú noc a ráno nie je výnimkou. Väčšinou je to husté mrholenie, čo sa strieda so slnkom, je veterno. Vyrážame v dvoch skupinách zbierať vzorky na rôzne miesta. Celý deň striedavo prší-neprší. Sme kus mokrí, ale v pohode. Robíme oheň, dobre sa najeme a ideme spať.

farebne_stromy.jpg

v jesenných farbách

duha.jpg

lebka.jpg

ovce.jpg

 

18. deň 23. August

Dážď v noci ustal, ráno je chladné, tak sa hrejeme a sušíme pri veľkom ohni, Posúvame sa ďalej, a na dvoch zastávkach zbierame vzorky. Táborime pri rieke na piesku. Zajtra nás čaká ďalšia práca.

kanon_zhora.jpg

kanon_zhora_sivo.jpg

tetrov.jpg

 

19. deň 24. August

Ráno pršalo, no o 7 sme sa vymotali zo stanov. Na kopci nad riekou sme, zbierali vzorky. Časom vyšlo slnko.

fireweed.jpg

Vrbovky-fireweed na starom zhorenisku nad riekou

horene.jpg

jesen_konon.jpg

Okolo štvrtej sme späť v tábore, stany sú suché, tak balíme. Chceme sa presunúť k prítoku Kugururok, kde by nás mali vyzdvihnúť lietadlom. Cestou sa zastavujeme v chatke eskimáka Rikiho. Nie je doma, tak mu nechávame na stole darček od známeho profesora z Fairbanks. Výhľad z jeho domu je úžasný. Bral by som podobný z mojej obývačky.

odrikiho.jpg

Pohľad od Rikiho domu

pohlad_rick.jpg

... a pohľad z druhej strany

turbina_rik.jpg

Riki má jeden solárny panel, jednu veternú turbínu a dva kát do roka ide pešo do dediny Noatak

sane.jpg

Po chvíľke splavovania dorazíme k rieke Kugururok. Sme takmer na konci, robíme oheň, jeme a rozprávame sa do jednej ráno.

kuguru.jpg

Koniec splavovania pri rieke Kugururok

20. deň 25. August

Vyliezam zo stanu trochu skoro, robím si oheň, neviem možno je to tým, že je to posledný deň, tak sa mi nechce spať v stane. O pol deviatej voláme satelitným telefónom do Kotzebue, kde máme dohodnutý let. Nikto neberie. O pol hodinu skúšame opäť, oznamujú nám, že lietadla sú už vo vzduchu. Sadá hmla, nedá sa pristávať. Počujeme, ako sa lietadlá otáčajú, pristávajú niekde inde, kde je dobrá viditeľnosť. Neskôr sa hmla dvíha a vidíme dve jednomotorové Cessny. Nakladáme. Let ponad tundru je super, vidíme Noatak v jeho poslednej časti z vrchu.

z_lietadla.jpg

zlietadla.jpg

noatak_zliet.jpg

delta.jpg

Blížime sa k delte a v diaľke cez záliv vidieť mestečko Kotzebue. Meníme dátum letu, ľudia sú milí a snažia sa nám pomôcť. Prílet do Fairbanks je ako šok. Pozeráme sa jeden na druhého. Posledné tri týždne sa zdajú, akoby ani neboli. Jedine kopa vybavenia, niečo naznačuje. Vravíme si, že by sme sa ešte vrátili. Celé mesto s autami nejako nedáva zmysel.

Zhrnutie

Počas 18 dní splavovania, ak nerátame prvý a posledný, kedy sme neboli na vode, sme splavili okolo 400 km. Priemerne sme za deň splavovali okolo 35 riečnych míľ-kľukatá meandrujúca rieka. Dá sa povedať, že sme mali super počasie, žiadne komáre, dážď na rieke len jeden pol deň, plus pár dní s prerušovaným dažďom, ktoré nám neuberali na radosti. Splavovali sme na nafukovacích lodiach SOAR 16' (Somewhere On A River). Počty divokých zvierat prekročili aj naše najväčšie očakávania a celkovo zážitok z Noataku ostane nezabudnuteľný. Osobne som si po troch dňoch ranných ovsených vločiek vravel, že nikdy viac, ale teraz s tým nemám problém. Na obed sme jedávali väčšinou müsli tyčinky, a večer varili teplú stravu. Nikto počas expedície neochorel, ani nebol zranený. Žiadne konflikty so zvieratami nás nepostretli. Dodržiavali sme pravidlá národných parkov a všetka strava bola zabalená v BRFC (Bear Resistant Food Container), ktoré sme vyfasovali na správe NP v Bettles. Usporiadanie tábora bolo podľa pravidiel v trojuholníku- v jednom vrchole stany, v druhom skladovanie stravy a v poslednom príprava a varenie jedla. Varenie a konzumácia, bola vždy po vetre, aby sme prípadných návštevníkov dopredu videli. Vrcholy trojuholíka sú od seba aspoň 100 m vzdialené. Ani raz sme nepoužili chilli spray a brokovnicu len na strelnici pred odletom.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?