Island to v kríze spravil dobre, robia to ostatní zle?

Autor: Michal Gažovič | 4.10.2012 o 14:30 | Karma článku: 13,31 | Prečítané:  2004x

Po roku 2008 nastala aj na Islande ekonomická kríza. Islandská vláda sa rozhodla pomáhať nie bankárom ale svojim občanom tým, že odmietla chrániť veriteľov v bankách, ktoré skolabovali v roku 2008 po tom, čo ich dlhy narástli na 10 násobok Islandskej ekonomiky. Toto rozhodnutie, presunúť straty na majiteľov dlhopisov namiesto na daňovníkov, zachránilo Island od kolapsu smerom k oživeniu. Podľa správy agentúry Bloomberg, sa práve vedúci delegácie Medzinárodného menového fondu vyjadril, že Island má v rukách kľúčové lekcie pre národy snažiace sa prežiť oddlžovanie, po tom čo Islandský prístup viedol k "prekvapivo" silnému oživeniu.  Zaujímavé je to, že sa o Islande v médiach málo hovorí, priam akoby táto verzia oddĺženia nebola niekomu po vôli. Je zaujímavé, že práve MMF sa akosi bráni takejto forme oddlžovania v iných častiach Európy a jeho rétorika je zameraná práve na oddĺženie bánk. Laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Joe Stiglitz poznamenal, že to čo urobil Island bolo správne a bolo by chybou zaťažovať budúce generácie chybami finančného systému. Takže na Islande si bankári zaplatili svoje dlhy a nie verejnosť, či daňovnící.

MMF teda vraví, že rozhodnutie nerobiť daňovníkov zodpovedných za straty bánk bolo správne, alebo inak povedané, kĺúčom k oživeniu Islandu bol program, ktorý zabezpečil, že reštrukturalizácia bánk nebude vyžadovať od islandských daňovníkov, aby niesli na svojich pleciach nadmerné straty súkromného sektora. (tak nejak by to v kapitalizme malo byť či nie?, teda ak kapitalizmus nie je stvorený na to, aby práve to umožňoval)

Ako uvádza Icenews, Island, nepodobne krajinám ako USA a veľa ďaľších v eurozóne, dovolil aby jeho bankový sektor zlýhal počas globálneho ekonomického prepadu, a zaťažil bremenom dlhu priemyselných veriteľov a nie daňovníkov.

Na tejto dlhovej paráde je zaujímavé to, že všetky štáty sú zadĺžené. Vyzerá to tak, že nejaký štát dĺži inému štátu, ale komu vlastne dĺžia, ak sú všetky štáty zadĺžené? V médiách niekedy vzniká dojem že Nemecko má peniaze, a chráni svoje investície napr. v Grécku, no Nemecko je zadĺžené jak sviňa tak či tak, ako ukazuje tento pekný filmík:

Teda komu dĺžia štáty peniaze? Vyzerá to tak, že peniaze dĺžia štáty súkromným bankám (ako napr.  v prípade FEDu, alebo ECB) a nie štát štátu. A akú moc majú národné vlády? Majú vôbec nejakú moc? Alebo moc mať nechcú. A ak sa krátký filmík hore volá: "Komu patrí Nemecko?" mohli by naši politici vysvetliť, komu patrí Slovensko? Ono to čoraz viac vyzerá tak, akoby nie nám, ľuďom. My sme len evidencia za číslom OP. A práve my v evidencii (platiči daní) niečo môžme "garantovať", nie vláda, nie štát, štát nemá a nemôže dať, daňovník môže, aj musí. Štát je len v úlohe štatistu zachovávajúceho status quo (výhodný samozrejme pre vládnúcu vrstvu).

V nemčine sa občan volá Bürger, a sloveso bürgen znamená zaručiť sa, ručiť. Pekná "zhoda náhod".  A daňovníci sú tí, čo dávajú a sú kontrolovaní. V nemeckom jazyku je daň Steuer a Steuerung je kontrola, riadenie, ale aj ovládanie, zamedzenie, prekazenie.

Pekne vymyslený systém.

Možno pre malé Slovensko je schodná cesta Islandu. Aj keď nám vravia, že musíme byť solidárni. Nemusíme. Chceme sa mať len fajn. Možno to chce iný systém.

 

http://www.washingtonsblog.com/2012/08/top-economists-iceland-did-it-right-everyone-else-is-doing-it-wrong.html

http://richardsulik.blog.sme.sk/c/308500/Guten-Tag-Herr-Schulz.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?