Banky, bohaté banky, zatvorené banky. Problém hotovosti.

Autor: Michal Gažovič | 19.3.2013 o 13:43 | Karma článku: 13,36 | Prečítané:  905x

Cyperské banky sú zatvorené. Pravdepodobne do štvrtka. To preto, aby sa nemohli masovo vyberať vklady. To by položilo dve najväčšie banky Laiki a Bank of Cyprus. Toľko správy z médií.  V čase veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch to bolo podobné. Problémom bola hotovosť. Takéto a iné titulky ostávajú väčšinou bez hlbšieho nazerania na daný problém. Ako je možné, že banky s hrdosťou poskytujú úvery a tvária sa, že majú veľa peňazí, keď v nami vytvorenej pseudodemokracii sa človek slobodne k svojim peniazom dostať nemôže? Sú naozaj banky bohaté, alebo sú bohaté len vďaka nami vytvoreného pseudohospodárstvu?

"... a budeš požičiavať mnohým národom, ale ty nebudeš požičiavať od nikoho a budeš panovať nad mnohými národmi a nad tebou nebudú panovať."

Deuteronomium 15, 6

Väčšina ľudí, ktorí dnes dostávajú výpisy z účtu nepochybujú o tom, že ich stovka, tisícka, dve, či tri, sú naozaj uložené v banke. Pravdepodobne len na výpise a v digitálnej forme na účte. V reále nie. Peniaze vložené do banky sú v podstate záväzkami banky, ktoré banka musí vyplatiť, sú teda kvázi dlhmi.  Ak sa teda pozrieme na takúto bilanciu a vklady sa akumulujú na strane pasív, mala by existovať na strane aktív banky nejaká hodnota, ideálne hotovosť, ktorá by ich vyrovnávala, alebo aspoň "bankové peniaze" napr. šeky, zmenky, úvery od iných bánk, ktoré samozrejme nepredstavujú zákonné platidlá. To pre prípad, že by si ľudia chceli svoje peniaze vybrať.

V takejto bilancii banky by sme na strane pasív našli napríklad termínované vklady s výpovednou lehotou napr. tri mesiace, alebo viac ako tri mesiace a iné záväzky, ktoré sa vyplácajú denne- napríklad z bežných účtov, alebo s inak dohodnutou dobou vyplácania. Banky teda svoje produkty pripravujú tak, aby vedeli predvídať, koľko peňazí v hotovosti im treba, koľko ich je viazaných na takú a takú dobu a podobne. Majú na to rôzne poistky ako: penále pri skoršom výbere terminovaného vkladu, obmedzenie výberu hotovosti z bankomatu, nahlasovanie výberu hotovosti nad určitú čiastku vopred a podobne. Na strane aktív by sme v tomto prípade našli napríklad peniaze v pokladni alebo vklady v centrálnej banke, čo sú samozrejme zase len účtovné peniaze a nie zákonné platidlá. Problémom je, že strana pasív, teda záväzkov banky voči klientom väčšinou, alebo povedzme vždy hotovosťou výrazne prevyšuje stranu aktív.

Vzal som si na pomoc bilanciu jednej banky na Slovensku. Ak sa pozrieme na stranu aktív, tak v pokladni k 30. 9. 2012 má táto banka v hotovosti 49 997 000 €. To sa môže zdať ako veľa peňazí, no na strane pasív, "dlhuje" banka klientom sumu 1 471 437 000 €.

suvaha.jpg

Tu nastáva problém nie len cyperských bánk, ale všetkých bánk na celom svete. Banky predpokladajú, že len zlomok klientov bude potrebovať hotovosť a prídu si ju vybrať. Banky peniaze nemajú, nevedia splatiť vklady klientov a preto sa zatvárajú, keď hrozí, že by ľudia chceli vyberať. Museli by vyhlásiť konkurz.

Je zaujímavé, že banka nevie vrátiť peniaze, ktoré si do nej ľudia vložili (teda aspoň nie naraz), no jej súvaha je pri tom vyrovnaná. Zelenou som vyznačil, koľko úverov poskytla banka klientom. Je to jediná položka, ktorá sa rádovo rovná vkladom klientov. Tu ale vyvstáva otázka. Sú banky bohaté, dávajú banky peniaze na úvery, alebo šikovne vyrábajú peniaze (poprípade zisk) peniazmi vkladateľov?

Ak niekto prinesie hotovosť do banky, banka ju pripíše na účet. Podľa zákona musí banka držať hotovostné rezervy, ktoré sú len zlomkom toho, čo bolo vložené. Buďme k bankám veľkorysí a pre jednoduchosť počítania povedzme, že je to 10% (aj keď vieme, že je to oveľa menej). Teda ak Fero príde do banky a uloží si 1000€, banka z nich musí odložiť ako rezervu 100€. 900€ môže banka použiť, napríklad na spotrebiteľský úver. V tom príde do banky spotrebiteľ Hanka, ktorá si chce kúpiť nový bicykel a potrebuje 900€. Banka jej ochotne 900€ požičia, lebo ich má k dispozícii od Fera. Hanka kúpi bicykel od Joža, ktorý prinesie peniaze do banky, aby si ich vložil na účet. Jožo je moderný človek, a vie, že riskuje, že mu peniaze ukradnú zlodeji aj s vysávačom, a preto ich vkladá do banky. Banka z Jožových peňazí odloži 90 € a 810€ požičia zase ďalej. Tak sa banke podarilo na strane aktív vytvoriť 1710€ úverov poskytnutých klientom, aj keď Fero vložil do banky len 1000€. Tomu hovoríme vytváranie peňazí zo vzduchu. Problémom je, že banka vytvorila peniaze (úver), aj keď reálne bolo do ekonomiky vložených 1000€, aj Hanka, aj ďaľšia obeť musí vrátiť ďaľších 1710€. Teda 1710€ sa musí odniekiaľ objaviť. Vraví sa, že ich treba zarobiť, ale problém je, že tieto peniaze neboli nikdy reálne vložené do ekonomiky, len vytvorené na papieri, na strane aktív, lebo banka verí, že budú v budúcnosti splatené, a to aj s primeraným úrokom, a teda vrátených bude ešte viac ako tých 1710€. Ak tieto peniaze neboli vložené do ekonomiky, len vyrobené bankou, musia byť tak povediac šikovne niekomu zobraté. Tým sa niekto ochudobňuje, a niekto obohacuje.

Teda problém je hotovosť. Banky nemajú hotovosť, a ľudia, ak im prestanú veriť (ide naozaj len o vieru) by chceli svoje peniaze späť. To sa však nedá bez toho, aby banku niekto nezachránil, aby jej pomohol. Napríklad malý, zlatý euroval. Bankári by si teda vydýchli od ich nočnej mory, ak by sa podarilo odstrániť hotovosť. To sa pomaličky aj deje celkom škovnými ťahmi.

Propagácia platby kartou- niektoré banky dokonca ponúkajú malé percento za každý nákup kartou. To je pre nich výhodné, lebo ľudia nebudú na nákup vyberať hotovosť. Karty sú moderné, zľahčujú nám život, ale nesú takýto neduh.

Brutálna reklama bánk o výhodnosti ich vkladov- bez vkladov ľudí banka nevie poskytovať úver.

Poplatky za výbery z bankomatov- zase len stimul na platby kartou.

Internet banking- aj keď fajn vec, zase len napomáha tomu, aby sa odstránil hotovostný styk.

e-banky- banky bez takzvaných kamenných pobočiek- ideálne riešenie na zamedzenie rýchleho prístupu klientov k hotovosti.

Limit na výbery z bankomatov a pod.

Mediálne správy o falšovaných peniazoch potvrdzujúce to, aká je hotovosť nevýhodná.


Čo sa teda stane, ak sa hotovosť podarí odstrániť? Banky sa vyhnú podobným problémom ako majú dnes a aké mali v minulosti. V tom momente sa finančný systém zmení na virtuálnu realitu. Ľudia budu pozerať na svoje účty na internete, alebo na výpisy, digitálne im budú, ako treaz, pripísané peniaze na ich účet.

Nefungoval by potom ten systém aj tak, že by ľudia nedreli v továrňach, ale by im niekto pripísal digitálne priamo nejakú sumu. Veď aj tak, ako všetky peniaze by v skutočnosti neexistovali. Pravdepodobne nie, bolo by treba iný systém. Ale ten nie je tak výhodný ako ten súčasný. Ba priam jeho existencia sa popiera.

A banky s bankármi? Tie budú požičiavať ako doteraz.

"... a budeš požičiavať mnohým národom, ale ty nebudeš požičiavať od nikoho a budeš panovať nad mnohými národmi a nad tebou nebudú panovať."

Deuteronomium 15, 6

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?