Názorná ukážka vplyvu človeka na vysušovanie krajiny

Autor: Michal Gažovič | 27.4.2013 o 17:30 | Karma článku: 15,63 | Prečítané:  19600x

Problematika vody, odvodňovania a vysušovania krajiny je stále vo viacerých kruhoch bagatelizovaná, posúvaná do úzadia, ba dokonca zosmiešňovaná. Je ťažké, a zvláštne zároveň vysvetliť, prečo to tak je. Podobne sú bagatelizované aj snahy o revitalizáciu krajiny, ktorá bola človekom poškodená alebo zmenená. Pri akceptovaní scenárov budúceho vývoja klímy, ktoré vravia o nerovnomernom rozložení zrážok počas roka, o dlhšie trvajúcich obdobiach sucha a silných prietržiach mračien, by logicky mala byť snaha človeka smerovaná k zabezpečeniu čo najväčích zásob vody. Nie len vo vodných nádržiach, ale aj v krajine. Túto vodu v krajine zvykneme označovať termínom zelená voda, tzv. green water.

Zelená voda je voda obsiahnutá v pôde vo forme pôdnej vlahy. Zelenou sa nazýva preto, lebo sa do obehu vody dostáva najmä vyparovaním pri činnosti zelených rastlín a výparom z pôdy samotnej. Ak akceptujeme premisu Vernadského, že biota sa snaží zaplniť každé možné miesto na zemskom povrchu, ak k tomu má podmienky, môžme povedať, že zelená voda je do vodného cyklu dodávaná práve činnosťou rastlín. Na to sa však musí najskôr dostať do pôdy. Činnosťou človeka pri obhospodarovaní pôdy však vznikajú rôzne narušnia, ktoré vodu namiesto jej vsakovania do pôdy z krajiny odvádzajú. V takomto prípade vzniká nedostatok vody v krajine, ktorá nie je prístupná rastlinám. Ak rastliny nemajú dostatočný prístup k vode, viazanie uhlíka zo vzduchu je limitované. Celý proces je popísaný rovnicou fotosyntézy:

6CO2 +  6H2O ---> C6H12O6 + 6O2,

kde bez prítomnosti vody nemôže nastávať syntéza cukrov, a teda rast organizmov alebo primárna produkcia rastlín. Uchovávanie zelenej vody v krajine by malo byť jednou z hlavných snáh človeka.

Keď sa však pozorne prizrieme krajine u nás na malom Slovensku, všimneme si, že robíme presný opak. Zdokumentoval som to pri mojich potulkách prírodou už veľakrát a čitateľ sa s tým môže zoznámiť napr. tu:

http://gazovic.blog.sme.sk/c/293101/Preco-vlani-vytopilo-Tatransku-Lomnicu-a-preco-sa-to-bude-opakovat.html

http://gazovic.blog.sme.sk/c/279545/Cestou-necestou-alebo-hitparada-nezvycajnych-ciest-a-zvaznic-na-SR.html

Tento krát som sa zameral na to, ako sa nevhodným obhospodarovaním našej zeme zbavujeme zbytočne vody v období jej dostatku a ako by sa tomu dalo zamedzovať. Toto sa deje najmä pri aktivitách v lesníctve a poľnohospodárstve. Textu nie je veľa, ale komu sa nechce čítať, môže si malý výlet spraviť aj tu:

Osobne si myslím, že hrádze a hrádzky, tak ako aj hradenie bystrín a revitalizácia krajiny, sú veľmi dôležité.

vlcsnap-2013-04-27-07h15m53s54.png

Napríklad nad obcami sú ešte z obdobia hradenia bystrín takéto pekné hrádze, ktoré majú obce chrániť pred povodňovou vlnou. Škoda len, že údržba takýchto hrádzí je zanedbaná, tieto sa rozpadávajú a sú zanášané.

vlcsnap-2013-04-27-07h16m14s22.png

Voda vyteká tade, kade by pri takomto objekte nemala

vlcsnap-2013-04-27-07h16m44s51.png

Hrádza je zanesená, podobne ako aj jej výpusty pod bezpečnostným prepadom, a tak väčšina vody vyteká dierou na jej krídle.

Teda takéto a iné hrádze pomáhajú pri prietržiach mračien. Sú však bezzubé pri riešení človekom narušenej krajiny pomimo vodného toku.

vlcsnap-2013-04-27-07h18m00s140.png

Povedľa bystriny s hrádzou sa však voda valí aj po ceste na lúke. Táto voda by mala v jarnom období vsakovať do pôdy, a nie odtekať ako na tejto fotografii.

 

vlcsnap-2013-04-27-07h18m32s102.png

Ako vidieť, po tejto ceste pretieklo už nemálo vody, cesta je silno erodovaná a voda po nej odteká nie len pri topení snehu, ale pri každom väčšom daždi.

vlcsnap-2013-04-27-07h19m25s128.png

vlcsnap-2013-04-27-07h20m01s227.png

Na tejto fotke som zdokumentoval, že aj sebelepší systém protipovodňovej ochrany na vodnom toku nezachytí vody, ktoré sa v katastroch našej krajiny valia po rôznych typoch ciest a erózných rýh. Hrádza v potoku a okolo nej tečie voda po ceste.

vlcsnap-2013-04-27-07h20m50s226.png

Ani v našom najstaršom národnom parku, takpovediac výkladnej skrini ochrany prírody a krajiny, nie je situácia lepšia. Na plochách po odstránení kalamity ostalo mnoho stôp po mechanizmoch, ktoré odvádzajú vzácnu vodu práve z miest, kde by mal vznikať nový les. Voda je bez úžitku odplavená do rieky a odtiaľ do mora. Lesy takto cyklicky viac a viac vysychajú.

vlcsnap-2013-04-27-07h21m34s152.png

Keď sa človek citlivo pozrie na takúto krajinu, je to ako keby sme jej podrezali žily a mysleli si, že bez prvej pomoci sa zachráni sama.

vlcsnap-2013-04-27-07h21m53s95.png

Voda pritom odteká práve štruktúrami vytvorenými činnosťou človeka, najmä stopami po mechanizmoch.

vlcsnap-2013-04-27-07h22m13s33.png

vlcsnap-2013-04-27-07h22m39s41.png

Takýchto ciest a zvážnic nájdeme po Slovensku nemálo, nie sú na nich vykonané základne prvky rekultivácie, poťažbovej úpravy, aby voda na rúbanisku ostávala a neodtekala preč.

vlcsnap-2013-04-27-07h22m53s174.png

Stopy po harvesteroch a traktoroch si niekde možno zmýliť aj s malými potôčikmi. Je však zrejmé, že tieto nie sú prirodzené.

 

vlcsnap-2013-04-27-07h23m37s101.png

vlcsnap-2013-04-27-07h24m16s239.png

vlcsnap-2013-04-27-07h24m47s32.png

Kde sa už nedalo jazdiť po jednej ceste, vznikli cesty dve, a odvodňovanie krajiny sa "zdvojnásobilo".

vlcsnap-2013-04-27-07h25m55s198.png

Je zaujímavé, že lesníci dovolia jazdu po lese, aj keď o desať metrov vpravo je asfaltová cesta. Nedalo by sa drevo navijákmi ťahať k nej a odtiaľ ho odtiahnuť alebo odviezť?

vlcsnap-2013-04-27-07h26m16s152.png

Voda na priľahlých pozemkoch, len pár metrov od cesty takto neodteká, ale pekne vsakuje v terénných nerovnostiach.

vlcsnap-2013-04-27-07h26m57s56.png

Vpravo sivá, už spomínaná asfaltka.

vlcsnap-2013-04-27-07h27m37s206.png

Naozaj je táto voda lesníkom ľahostajná? Vyzerá že áno.

vlcsnap-2013-04-27-07h28m35s253.png

Bolo by potrebné rozrušiť povrch týchto ciest, aby nedochádzalo ku koncentrovanému odtoku vody alebo vodu vhodne presmerovať do porastu. Mladé stromčeky sa pri jarných a letných páľavách určite potešia.

vlcsnap-2013-04-27-07h28m51s171.png

Všimnite si malé "jazierko", kde voda neodteká, ale vsakuje a odparuje sa naľavo od tejto zvážnice.

 

vlcsnap-2013-04-27-07h30m36s189.png

Tam, kde nedošlo k porušeniu pôdy, voda vsakuje v prirodzených depresiách

vlcsnap-2013-04-27-07h29m15s159.png

vlcsnap-2013-04-27-07h25m04s187.png

vlcsnap-2013-04-27-07h29m52s27.png

Kto túto vodu zastaví?

vlcsnap-2013-04-27-07h30m15s246.png

vlcsnap-2013-04-27-07h30m57s153.png

vlcsnap-2013-04-27-16h10m05s178.png

V čase, keď podhorie tatier je už presušené a prehriate, keď sa za traktormi na jar práši ako na divokom západe, keď plamene požiarov blčia vo vysušenom lese, voda sa stále drenuje a púšťa z územia preč.

Myslím, že je načase, aby sme si otvorili, poprípade odkryli otvorené oči a začali sa k našej krajine správať tak, ako sa na moderných a rozmýšľajúcich ľudí patrí. Nepomôžu nám ani politické hry, ani osobné roztržky, len trochu úprimného pohľadu na to, čo s našou krajinou pri jej "obhospodarovaní" robíme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?